Zobcová flauta je dychový nástroj, pôvodne drevený (preto ho zaraďujeme medzi drevené dychové nástroje), v súčasnosti často vyrábaný z umelej hmoty. Pochádza z ľudovej píšťaly a má podobnú konštrukciu. Bola obľúbeným nástrojom v období renesancie a baroka. 

V renesancii sa zobcová flauta, podobne ako ostatné nástroje, podľa rozsahu rozdelila do širšej rodiny. Konštrukcia nástroja sa nezmenila, stále sa vyrábali z jedného kusu dreva s cylindrickým vŕtaním. Najprv sa rozvíjali zobcové flauty v nízkych ladeniach, neskôr sa rodina rozšírila o vyššie ladené nástroje. Začiatkom 17. storočia sa už používalo osem podôb flauty v rôznych ladeniach.

V druhej polovici 17. storočia sa rôznorodosť zobcových fláut stiahla do úzadia. Podľa požiadaviek vkusu barokovej hudby sa zobcová flauta využívala sólisticky alebo so sláčikovými nástrojmi so sprievodom bassa continua.

V druhej polovici 18. storočia ju postupne vytlačila z koncertného života v tom čase veľmi obľúbená priečna flauta. Dôvodom jej zániku bol matný, jednotvárny a v orchestri málo výrazný tón. 

Zobcová flauta sa znovu objavila začiatkom 20. storočia. Pri jej znovuzrodení hrali významnú rolu Arnold Dolmetsch a Peter Harlan. Literatúra pre tento nástroj sa rozšírila a dokopy vzniklo viac diel ako v predošlých dobách. Dnes sa teší veľkej obľube, je vhodný pre všetky vekové kategórie od tých najmenších, t. j. už od 4 rokov až po tých najstarších žiakov. V súčasnosti je možné zobcovú flautu študovať aj Konzervatóriu v Bratislave, nie je teda len nástrojom prípravným pre ostatné dychové nástroje, ako to bolo v minulosti.